Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

Niekoľko udalostí z dejín obce:

Prvá písomná správa kde sa priamo spomína Ludrová pochádza z 9.júla 1376. Kráľ Ludovít I. v tejto listine po sťažnosti mešťanov z Ružomberka nariadil richtárom a obyvateľom obcí ležiacich v chotári mesta Ružomberok aby platili mestu daň a aby sa so svojimi spormi obracali na ružomberského richtára. táto listina je prvým písomným dokumentom vyjadrujúcim závislosť spomínaných obcí na Ružomberku a dokazuje zároveň aj prvý pokus o ich osamostatnenie sa od závislosti mesta.
Aj napriek úsiliu Ružomberčanov získať územie celej Ludrovej, sa vlastnícke vzťahy na tomto území nakoniec v roku 1376 vyvinuli tak, že západná časť územia pôvodnej Ludrovej bola pričlenená k Ružomberku v písomnostiach označovaná ako Villa Ludrová (Villaludrová) jedna zo štyroch "ulíc" mesta a východná časť patrila tunajším zemanom Rakovským z Liptovskej Štiavnice a potomkom Rudolfa, Tholtovcom. Neskôr k nim pribudli aj Mojšovci.
V súpise urbárskych povinností hradnému panstvu Likava z roku 1625 sa spomína v Ludrovej ("Ludrova Ves prinaležejici k Rožomberku") týchto 14 usadlostí - dvorov:
"... Nicolaus, Franciscus Hadvižin duor, Andreas Šoltis, Nicolaus Kutačko, Nicolaus Janiga duor, Andreas, Martinus, Matthias, Mattheus, Jonas, Andreas Demeter, Daniel, Michael, Petrus, Mattheus Cibulka, Joannes, Stanislaus, Ladislaus Domenik, Stanislaus, Jacobus, Mattheus Blaško, Franciscus, Andreas, Paulus Kmet, Benediktus Holy, Laclavička, Paulus, Thomas, Ladislaus, Mattheus, Benedictus, Georgius Lacovia duor, Matthias, Petrus, Jacobus, Mattheus Moyž, Georgius, Matthias Kuša duor, Benedictus, Leonardus, Michael, Mattheus, Ladislaus, Joannes Dobrikovia, Mathias, Nicolaus, Joannes, Elias Illko, Petrus Novak.
Komorníci sve domy majici: Nicolaus Drmaj, Michael Dobrik, Casparus Slanica, vdova Straniovska, Ondrej Kapusta, Joannes Cibulka, Martinus Svrčina, Joannes Machaj, stanislaus Pudhaj, Joannes Blaškoviech ..."

(Marsina, R., Kušík, M.: Urbáre feudálnych panstiev II, SAV, Bratislava 1959, s.126)

Okrem zemianskych usadlostí na konci 17. storočia v Zemianskej Ludrovej existovali aj tri želiarske usadlosti. Spomínajú sa v roku 1695 v spore Pavla Tholta s Annou Gilániovou, vdovou po Štefanovi Mitickom. Niesli staré názvy Krepčovská, Kudelovská a Klendovská.
Obce, ktoré tvorili ulice Ružomberka: Černová, Villa Ludrová, Vlkolínec a Biely Potok museli mať zaiste aj vlastnú samosprávu, ktorá podliehala správe mesta. V roku 1598 je prvý záznam o tom, že z každej obce boli volení či už pravidelne alebo podľa potreby dvaja "dedinski starsi".

V roku 1715 sa spomínajú v Zemianskej Ludrovej príslušníci zemianskych rodov Rakovský, Štiavnický, Tholt a Kasanický. Ján Kasanický protestoval v ich mene proti zaujatiu komposesorátneho lesa nad Zemianskou Ludrovou panstvom Likava.

Rodina Tholtovcov už oddávna vlastnila majetky nielen v Zemianskej Ludrovej, ale aj vo Veľkej a Malej Štiavnici (Štiavničke). V roku 1785 "želiari aneb komorníci Zemianskej Ludrovej na strane tuoltovskej" boli Ján Otiepka, Martin Šindléry, Matej Kajúch, Ján Kajúch, Ondrej Kajúch a Ondrej Pažítka, ale v roku 1785 mal tieto majetky v zálohu Štefan Rakovský starší.
V roku 1805 darovali členovia rodiny Tholtovcov v Liptovskej Štiavnici pozemok pri dnešnej zvonoci (neskôr tu bola postavená štátna škola) na stavbu kostola a fary. Cisár František daroval na stavbu 8 tisíc zlatých. Podľa zachovaných písomností mesta Ružomberka budovu fary na tomto pozemku postavili, ale ku stavbe kostola pre údajnú ľahostajnosť a pomalosť vo vybavovaní nedošlo. Keďže sa zamýšľaná stavba kostola v Liptovskej Štiavnici neuskutočnila, s veľkým prispením protestov obyvateľov Ludrovej a magistrátu mesta Ružomberka príspevok od cisára bol podľa všetkého použitý na stavbu kostola v Ludrovej.
V roku 1812 sa začalo s prípravami stavby nového rímskokatolíckeho kostola priamo v Ludrovej na vŕšku Stráňa.

Nový kostol (postavený v rokoch 1812 - 1826) je klasicistický a stojí na mieste staršej drevenej zvonice. Pri stavbe kostola bola zvonica zbúraná. Súčasný kostol je jednoloďovou stavbou s predstavanou vežou. Vnútorné priestory sú zaklenuté pruskými klenbami s medziklembovými pásmi. Celé vnútorné zariadeniekostola je neogotické. Lavice pochádzajú z prvej polovice 19. storočia, z čias stavby kostola. Maliarsku a rezbársku výzdobu kostola vyhotovil Alexander Belopotocký v rokoch 1830 až 1834. Najstarší zachovaný zvon pochádza z roku 1774 uliaty Františkom Littmanom v Banskej Bystrici a dva mladšie zvony uliala firma bratov Fischerovcov v Trnave v roku 1924. Vežové hodiny vyrobila a dodala firma Jánoša Müllera z Budapešti v roku 1889.
Prvá polovica 19. storočia v dejinách obce Ludrová je význačná veľkým požiarom, ktorý vypukol 8. apríla 1832 v zemianskej Ludrovej a v priebehu niekoľkých hodín sa rozšíril aj na Villa Ludrovú. Za obeť mu padlo 42 domov, 35 hospodárskych budov a 70 maštalí. Na konci 19. storočia postihli Ludrovú 3 požiare a celkovo zmenili ráz obce.

20. storočie sa v Ludrovej začalo s obsadením fary. Augustín Kekát, ludrovský farár, zomrel v Ludrovej 30. júna 1906. Po rôznych prieťahoch prišiel na faru nový farár až 12. novembra 1908 - Jozef Kodrík, Predtým farár v Dolnom Kubíne. On ostal farárom v ludrovej až do roku 1935, aj napriek počiatočnému váhaniu ružomberského magistrátu.

V roku 1925 sa začala stavať vicinálna cesta z Ružomberka do Villa Ludrovej a Zemianskej Ludrovej. Na stavbu prispeli mesto Ružomberok 52% z celkového nákladu a Zemianska Ludrová spolu so Štiavničkou 48 % nákladov. Práce však prerušila a dovtedajšie výsledky zničila veľká povodeň v dňoch 3. a 4. augusta 1925.

Pamätným dňom Villa Ludrovej aj Zemianskej Ludrovej sa stal august 1953, keď sa obidve obce (stáročia po smrti ich zakladateľa Rudolfa rozdelené) spojili do jednej obce s názvom Ludrová.

V 60. roku sa robila úprava toku Ludrovianky, neskôr oporný múr potoka, uzavretie potoka v "Doliniech", výstavba požiarnej zbrojnice, šatne na ihrisku na Kratinách. V roku 1967 sa začal budovať vodovod čo trvalo do roku 1970. V roku 1970 po ukončení výstavby vodovodu bola realizovaná výstavba hlavnej cesty v obci a v tom istom roku i predajňa Jednoty na vyšnom konci. V roku 1971 bola dokončená požiarna zbrojnica. V roku 1972 bola položená povrchová úprava cesty na Zemianskej ulici. V roku 1973 bol zachytený ďalší vodný zdroj na Močilách.

V roku 1974 boli urobené stožiare na rozvod rozhlasu, výstavba mostov pri požiarnej zbrojnici a na novú ulicu "Slivkovú". V rokoch 1975 - 1977 bola realizovaná výstavba materskej školy v Majeri
V roku 1978 sa začalo s úpravou terénu časti cintorína na stavbu domu smútku. Tento bol dokončený v roku 1980. V roku 1983 bola dokončená štúdia nového kultúrneho domu v Ludrovej. V roku 1987 začala výstavba obchodu Jednota na nižnom konci a vzápätí i výstavba kultúrneho domu.

V roku 1995 sa z MŠ do určených priestorov v kultúrnom dome presťahoval obecný úrad. V rokoch 1997 a 1998 bola vykonaná rekonštrukcia miestnej telefónnej siete a inštalovaná nová telefónna ústredňa. V roku 2001 zahájila obec práce na privedenie hlavnej trasy plynovodu do obce.

V nasledujúcom období sa plánuje dokončenie plynofikácie obce, dobudovanie kanalizácie na ulici Do dolín a drobných stôk, oprava - rekonštrukcia miestnych komunikácií a zahájenie prác na územnom pláne obce.

Čerpané z publikácie "Ludrová", vydanej v r. 2001 pri príležitosti 625. výročia prvej písomnej zmienky o Ludrovej


 

dnes je: 20.1.2019

meniny má: Dalibor

  • Sobota-3-9graphic-icon
  • Nedeľa-2-12graphic-icon
  • Pondelok-2-14graphic-icon

Múzeum ručnej výroby
papiera

webygroup
ÚvodÚvodná stránka